Korunovačné insígnie

Medzi korunovačné klenoty uhorských kráľov patria: koruna, meč, plášť, žezlo a jablko. Patria k jedným z najstarších zachovalých insígnií na svete. Ich zachovanie podporila hlavne skutočnosť, ktorá vzišla z uhorského zvykového práva, že bez pravých korunovačných klenotov je uhorská korunovácia neplatná a kráľ nemá legitimitu vládnuť.

Uhorské korunovačné klenoty boli dlhé roky uchovávané a strážené na Bratislavskom hrade. Dnes sa nachádzajú v Maďarskom parlamente, hoci po správnosti by mali mať miesto v múzeu.

 

 

 

Najcennejšia spomedzi korunovačných insígnií je koruna. Nazýva sa aj svätoštefanská, pretože ju vraj dostal prvý uhorský kráľ Štefan od pápeža Silvestra II. v roku 1000. Podľa zobrazených emailov, ktroré sa na korune nachádzajú, ju Štefan pri svojej korunovácii určite nepoužil. Tri emaily zobrazujú osoby, ktoré žili vyše 40 rokov po Štefanovej smrti.

Táto do dnešných čias zachovaná uhorská koruna je mladšia ako svätoštefanská. Vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu: byzantskej a latinskej časi.

Spodná časť je zlatý byzantský diadém, nazývaný grécka koruna. Má bohatú emailovú výzdobu. Vpredu nad čelom je postava tróniaceho Krista a po obvode čelenky archanjeli Michal a Gabriel a svätí Juraj, Demeter, Kozmas a Damián. Celkom vzadu je trojica panovníkov, ktorí žili vyše 40 rokov po Štefanovej smrti. Presne v strede ako Kristov pozemský protipól je zobrazený byzantský cisár Michal VII. Dukas, pod ním jeho mladší brat a spoluvládca Konštantín a uhorský kráľ Gejza I.

Latinská koruna, ktorá je doplnkom gréckeho diadému, má tvar vypuklého kríža. Podľa rozboru je asi o sto rokov mladšia ako spodný diadém. Táto vrchná časť má na vrchole platničku s tróniacim Kristom, do ktorej bol dodatočne a dosť nešetrne prevŕtaný otvor a pripojený krížik. Po stranách sú apoštoli Ján, Bartolomej, Jakub, Tomáš, Peter, Ondrej, Filip a Pavol. Tieto emailové tabuľky vznikli pravdepodobne v prvej štvrtine 13. storočia v dielni niektorého západoeurópskeho zlatníka.

Ježiš Kristus - Pán celého sveta, ktorému bude podriadené všetko, napokon i smrť

Ústrednou postavou na korune je Ježiš Kristus – Pán celého sveta ( v gréčtine – Pantokrátor), ktorý sedí na tróne medzi dvomi cédrami. Pravou rukou žehná a v ľavej drží knihu života. Cédrové drevo bolo považované za nezničiteľné, bolo použité pri stavbe Šalamúnovho chrámu. Céder je považovaný za symbol veľkosti, sily a trvanlivosti. Jeden z veľkých starovekých kresťanských učiteľov Cyril z Alexandrie v cédrovom dreve vidí predobraz Kristovho tela, ktoré nepoznalo rozklad. Umiestnenie Ježiša Krista uprostred cédrov vyjadruje Kristovu nesmrteľnosť. Zmŕtvychvstaním premohol smrť. Ako posledná mu bola podrobená smrť. IC - Iesus  XC - Christos  na tróne ako vládca nad všetkým  - vševládca: panta - kratos.

Poslaním nového kráľa je pokračovať v Kristovej vladárskej úlohe. Výjav na centrálnom emaile vychádza zo Svätého písma, konkrétne zo Zjavenia apoštola Jána 20,12-15: „Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera“.

Kristus sediaci na tróne je spravodlivý sudca. Jeho súd je definitívny a spravodlivosť naplnená. Je prototypom každého pozemského kráľa. V knihe života bude zapísaný len ten, kto zvíťazí. Ten bude vyznaný pred Bohom Otcom a jeho anjelmi. A kritériom rozsudzovania bude ako sa kto správal k svojim blížnym, keď boli hladní, smädní, vo väzení... či ich poznal alebo nepoznal. „Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: Poďte požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne..... Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,31-46). Ježiš Kristus sa predstavuje ako kráľ, ktorý sa stotožňuje so svojimi najmenšími bratmi.

 

Archanjel Michal -- bojujúci proti Zlu

Jeden z prvých kniežat medzi anjelmi – sa teší v kresťanstve veľkej úcte. V hebrejčine jeho meno znamená „Kto ako Boh“. Biblia ho opisuje ako toho, kto bojuje proti drakovi (Satanovi): „V nebi totiž povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi“ (Zjv 12,7). Na inom mieste ho predstavuje ako ochrancu vyvoleného národa: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa" (kniha proroka Daniela 12,1). Po archanjelovi Michalovi je pomenovaná v Bratislave posledná zachovaná brána. Na jej vrchu je socha Archanjela Michala ako poráža draka.

 

 

 

Archanjel Gabriel - posol nádeje, ktorá posilňuje

Slovo Gabriel v hebrejčine znamená Boh je silný. Bol poslaný oznámiť Márií, že sa jej narodí syn - Mesiáš, takisto oznámil jej príbuznej Alžbete, že sa jej narodí syn – Ján Krstiteľ, ktorý bude predchodca Mesiáša – Pomazaného. Je znázorňovaný s ľaliou ako i v tomto prípade.

 

 

 

 

 

 

Svätý Juraj -- 

Patrí medzi starokresťanských mučeníkov, ktorých uctievanie sa rýchlo rozšírilo vo východnej i západnej cirkvi. O jeho živote vieme veľmi málo, lebo zachované životopisy sa skladajú z legiend bez historickej hodnoty. Pochádzal pravdepodobne z Kapadócie (dnešné východné Turecko). Niektorí uvádzajú ako krajinu jeho pôvodu Gruzínsko, ktoré nesie aj jeho meno (Georgia). Juraj bol od detstva vychovaný ako kresťan a ako taký podstúpil mučenícku smrť v Lydde (Diospolis, dnešný Lod) v Palestíne koncom 3 storočia. Sv. Juraja uctievali v minulosti ako svojho patróna predovšetkým kresťanskí rytieri a v novšom období skauti. Sv. Juraj je aj jedným z patrónov Bratislavy. Na sviatok sv. Juraja sa v Bratislave konali v stredoveku voľby richtára.

 

 

Svätý Demeter

Patrón mesta Solún, v Byzancii uctievaný ako patrón vojakov a ochranca vlasti --  jeden z najuctievanejších svätcov vo východnej Cirkvi byzantského obradu. V poradí najpopulárnejších svätých bol v minulosti hneď za sv. Mikulášom (sv. Nikolaj). Za byzantských čias mu bolo v Carihrade - Konštantínopole zasvätených deväť kostolov a jeden kláštor. Východiskom a strediskom jeho úcty bolo mesto Solún v gréckom Macedónsku, kde dal údajne Demetra zabiť cisár Maximilián v r. 304. O sto rokov neskôr sa vraj nad Demeterovým hrobom uzdravil z nevyliečiteľnej choroby vysoký štátny úradník Leontios, ktorý dal na tom mieste postaviť veľkolepú baziliku zasvätenú mučeníkovi.

 

 

 

Svätý Kozma  

Lekári, ktorí liečili nezištne. O pôvode svätých Kozmu a Damiána vieme s určitosťou iba to, že pochádzali z Blízkeho východu. Viaceré životopisy kladú ich rodisko do Arábie. Údajne boli bratia, a to dvojčatá. Mladosť prežili v Sýrii, kde si osvojili lekárske umenie. Ako lekári pôsobili v Sýrii a v Cilícii (dnes južné Turecko). Boli známi nielen lekárskymi úspechmi, ale aj tým, že za lekárske výkony neprijímali nijaké peniaze. Preto ich pôsobenie, spojené s príkladným kresťanským životom, získalo mnohých pre kresťanstvo. Počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov dal cilícijský miestodržiteľ týchto povestných lekárov uväzniť a po rozličnom mučení sťať. Stalo sa to údajne v meste Aigai roku 303. Telá mučeníkov previezli do sýrskeho mesta Kyros, kde ich pochovali. Po skončení prenasledovania v tomto meste postavili na ich počesť slávnu baziliku, z ktorej sa úcta sv. Kozmu a Damiána rozšírila do celého kresťanského sveta.

 

 

Svätý Damián

 

 

 

 

 

 

 

 

Umiestnenie jednotlivých emailov na gréckom diadéme malo svoje opodstatnenie a symboliku pre korunovaného kráľa. Vzorom kráľa má byť Ježiš Kristus – spravodlivý sudca. Korunovaný kráľ mal pokračovať v poslaní Ježiša Krista. Jeho poslanie bolo konečným eschatologickým víťazstvom Dobra nad Zlom, Lásky nad sebectvom a egoizmom. Na čele - na prvom mieste v našom konaní je Kristus. Do tohto zápasu sú vtiahnuté duchovné bytosti – archanjeli i telesné bytosti - ľudia, ktorí vo svojom živote zvíťazili nad sebectvom.  K archanjelom sa pripájajú svätí Juraj a Demeter, ktorí boli z radov vojakov. Celkom vzadu je trojica panovníkov. Presne v strede ako Kristov pozemský protipól je zobrazený byzantský cisár Michal VII. Dukas, pod ním jeho mladší brat a spoluvládca Konštantín a uhorský kráľ Gejza I.

Podľa panovania spomenutých troch vladárov (1071–1078) môžeme datovať aj vznik tejto časti koruny. Pretože staršia kráľovská koruna sa nachádzala v rukách Šalamúna, Gejza sa musel dať korunovať týmto byzantským diadémom, ktorý dostal ako dar od byzantského cisára Michala Dukasa.

 

Byzantský cisár Michael VII. Dukas 

Byzantský cisár Michal VII. Dukas vládol v rokoch 1071-1078. Bol najstarším synom Konštantína X. a jeho ženy Eudokie Makrembolitissy. Počas jeho vlády vyvrcholila vnútropolitická kríza Byzantskej ríše. Byzancia definitívne stratila rozsiahle územia v Malej Ázii, ako i poslednú byzantskú dŕžavu na Apeninskom polostrove, pevnosť Bari.

 

 

 

 

 

 

Uhorský kráľ Gejza I. 

(*1040 +1077) – uhorský kráľ. V roku 1074 nitrianske údelné knieža Gejza zviedol rozhodujúcu bitku pri Magyoróde s uhorským kráľom Šalamúnom, čo ho vynieslo na uhorský trón. V rukách kraľa Šalamúna ostali len pohraničné komitáty Šopron a Mošon a Bratislavský hrad spolu s kráľovskou korunou. Preto nového kráľa Gejzu korunovali v Stoličnom Belehrade pravdepodobne s korunou, ktorú mu daroval byzantský cisár Michal VII. Dukas. V emailovej platničke má Gejza napísaný grécky text: „Geovitzas pistos krales Tourkias“ – Gejza verný kráľ Türkie.

Gejza I. v roku 1075 založil a bohato obdaroval benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku. Ešte ako nitrianske knieža v roku 1064 sa pričinil výraznou mierou, aby sa uskutočnilo svätorečenie prvých uhorských svätcov: Andreja Svorada a Beňadika. Gejza I. si od panonhalmského opáta  Maurusa vypýtal polovicu reťaze, ktorú mal pustovník vrastenú do mäsa. Andrej Svorad toto sebatrýznenie konal ako prejav lásky k umučenému Kristovi. Proces svätorečenia Andreja – Svorada a Beňadika bol ukončený až za vlády jeho mladšieho brata Ladislava I. v roku 1083, ktorý bol takisto vyhlásený za svätého.  

 

Keďže nie je počet apoštolov úplný, predpokladá sa, že tieto tabuľky pôvodne zdobili iný prepychový predmet (oltárny kríž, relikviár, väzba bohoslužobnej knihy). Obrázky gréckej koruny majú grécke nápisy, na latinskej korune sú mená apoštolov v latinčine. Tieto dvojaké nápisy taktiež svedčia o tom, že obe časti koruny pôvodne k sebe vôbec nepatrili. Z dolnej časti koruny visia po stranách po štyri zlaté retiazky, pendílie. Na každej z nich sú zavesené tri drahokamy, usporiadané do trojlístka. Rovnaká pendília visí aj zo zadnej časti koruny pod obrazom byzantského cisára. Celá koruna je navyše ozdobená veľkými pravými morskými perlami. Menšie perly sú navlečené do radov na zlatých drôtikoch.

Ohnutý kríž na korune 

Zaujímavosťou „svätoštefanskej koruny“ je šikmo naklonený krížik na vrchole. Zapríčinilo ho údajne nešetrné zaobchádzanie s korunou v čase panovania kráľovnej Alžbety. V roku 1440 chcela totiž táto vdova po kráľovi Albrechtovi Habsburskom zabezpečiť uhorský trón pre svojho syna. Bola však krátko pred pôrodom a uhorské stavy nechceli čakať na neistého panovníka. Vyslala preto svoju komornú, aby spolu s pomocníkmi ukradli z Višegrádu kráľovskú korunu, ktorá bola schovaná v hradnej veži. Korunu zašitú vo vankúši doniesli potom kráľovnej do Komárna, ktorá ňou dala korunovať svojho novorodeného syna Ladislava Pohrobka za kráľa.

Pri korunovácii sa odovzdávali panovníkovi okrem koruny aj ďalšie korunovačné insígnie. V európskych kráľovstvách to bolo popri korune krajinské jablko a žezlo. V Uhorsku sa v najstaršom období považovala za znak kráľovskej moci prepychovo zdobená kopija, neskôr meč, považovaný za pamiatku po kráľovi Štefanovi. So Štefanom I. je spojený aj korunovačný plášť uhorských kráľov, ktorý ako jediný korunovačný predmet skutočne pochádza z obdobia prvého uhorského kráľa Štefana I.

PLÁŠŤ 

Uhorský korunovačný plášť je brokátový, bohato vyšívaný, prešitý z kňazského ornátu. Kráľ Štefan I. ho totiž v roku 1031, spolu so svojou manželkou Gizelou daroval chrámu Panny Márie v Stoličnom Belehrade.

 

 

MEČ

Korunovačný meč vyrobili v 16. storočí, pravdepodobne v Benátkach a uhorskí králi ním pasovali v 16.–20. storočí rytierov Zlatej ostrohy. Pôvodný korunovačný meč sa však stratil dávno pred 16. storočím. Do Čiech ho údajne odniesla Anna, sestra Štefana V. V súčasnosti je uložený v pokladnici pražského chrámu sv. Víta. Je to prepychový meč vikingského pôvodu s kostenou ozdobou na rukoväti. V inventári Karola IV. bol tento meč zapísaný ako meč svätého kráľa Štefana I.

ŽEZLO 

Kráľovské žezlo uhorských kráľov je vlastne drevená palica, pokrytá strieborným pozláteným plechom, na ktorú je pripevnená nepravidelná guľa z pravého horského kryštálu. Na guli sú vyryté tri sediace levy a vložená je do zlatého orámovania, z ktorého visia zlaté guľky na zlatých retiazkach. Pozlátené obloženie žezla je jemne ozdobené. Kryštálová guľa je dielom orientálneho umelca a vznikla ešte pred koncom 10. storočia. Striebornú rukoväť zhotovil stredoeurópsky zlatník na prelome 11. a 12. storočia.

JABLKO 

Kráľovské jablko patrí k najmladším uhorským klenotom. Bolo zhotovené pravdepodobne v polovici 14. storočia na objednávku Ľudovíta Veľkého z rodu Anjouovcov. Je to dutá mosadzná guľa s pozláteným povrchom, so vsadeným zlatým apoštolským dvojramenným krížom. Na guli sú ešte dva zlaté štítky s emailovým erbom rodiny Anjouovcov.

 

 

 

 

 

 

 

***

Svätí Cyril a Metod pochádzali zo Solunu, kde bola veľká úcta k sv. Demeterovi.

Nechcel Michal VII. Dukas nadviazať na evanjelizačné dedičstvo solunských bratov, keď poslal nitrianskemu kniežaťu túto byzantskú korunu s najvýznamnejšími byzantskými ikonami???