Veľkovezír Kara Mustafa

hlavný veliteľ osmanských vojsk 

Narodil sa v  meste Merzifon v Anatólii v roku 1633 alebo 1634. Za manželku si vzal dcéru Mehmeda Pašu, ktorý sa v roku 1652 do blízkosti Merzifonu utiahol na svoj majetok. Na sultánovom dvore v tom čase prebiehal zúrivý boj záujmových skupín, u ktorých Mehmed Paša upadol do nemilosti. Kara Mustafa sa tak stal členom slávnej rodiny Köprülü.

Intrigy na dvore prerástli až do prípravy sprisahania proti samotnému sultánovi. Bolo odhalené a jeho účastníci popravení. V roku 1656 bol na uprázdnené miesto veľkovezíra  z Merzifonu povolaný Mehmed Paša. Počas jeho vlády bol Kara Mustafa 22. februára 1660 vymenovaný za guvernéra. Naučil sa, že ak má byť úspešný, ľudia sa ho musia báť a nie mať ho radi.

Po smrti Mehmeda Pašu v roku 1661 nastúpil ako veľkovezír Mehmedov najstarší syn Ahmed Fazil, ktorý presadil u sultána mnohé reformy, ktoré upevnili Osmanskú ríšu: predovšetkým znížil dane a podporoval vzdelanie. 23. decembra 1661 bol Kara Mustafa vymenovaný za admirála egejskej flotily a bojoval proti Benátčanom. V apríli 1663 sa Kara Mustafa stal zástupcom veľkovezíra.  V roku 1668 viedol obliehanie pevnosti Candia na ostrove Kréta, kde sa preslávil veľkou odvahou. 4. septembra 1669 Turci pevnosť po 21 ročnom obliehaní dobyli. 

V roku 1672 Kara Mustafa viedol úspešnú výpravu proti Poliakom. Dobyl pevnosť Kamenec a k Osmanskej ríši pripojili Podolie. Hoci v nasledujúcom roku poľské vojská na čele s korunným hajtmanom Sobieskim porazili Turkov pri Chotimi, mierová zmluva z roku 1676 potvrdila stratu Podolia v prospech Osmanov.

Po smrti veľkovezíra Ahmeda v roku 1676 sa Kara Mustafa stal veľkovezírom. Zblížil sa i so samotným sultánom Mehmedom IV., ktorý mu dal za manželku osmanskú princeznú. Kvôli nej sa potom rozišiel so svojou prvou ženou. V rokoch 1676-1681 viedol so striedavými úspechmi vojnu so záporožskými kozákmi.

Od roku 1678 sa začal viac zaujímať o dianie v Uhorsku. Rebéliu protestantskej šľachty pod vedením Imricha Tököliho využil na pripojenie stredného Uhorska ako vazalského štátu k Osmanskej ríši. Imrichovi Tökölimu bol sultánom udelený menovací dekrét za kráľa nad stredným Uhorskom, v ktorom bola uvedená aj vojenská povinnosť zúčastňovať sa osmanských vojenských výprav a platiť sultánovi dane.

V roku 1683 sa Kara Mustafa rozhodol dobyť Viedeň. Osmanská ríša bola na vrchole svojej moci. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. zamestnával Leopolda I. svojou expanzívnou politikou v Nemecku a uhorská šľachta pod vedením Tököliho mu sľúbila vernosť. Dobyť Viedeň by znamenalo rovnako veľké víťazstvo ako získať Konštantinopol v roku 1453.  

Pred vojenskou výpravou na Viedeň sa vraj Kara Mustafovi prisnil sen: Obúval si nové čižmy a zrazu sa pred ním zjavil sedemhlavý drak, ktorý ho znevážil a dohrýzol. Veštec mu sen vyložil: Obúvanie nových čižiem znamená, že pôjde na vojenskú výpravu a sedemhlavý drak je habsburský cisár, ktorému rozkazujú siedmi králi (kurfursti). Bude lepšie, keď na výpravu nepôjde. Neposlúchol.  

14. decembra 1683 sa sultán Mehmed IV. dozvedel, že jeho vojsko utrpelo ťažkú porážku nielen pri Viedni, ale kresťania dobyli aj Ostrihom. Vyvodzovanie zodpovednosti prišlo rýchlo. 25. decembra 1683 v čase popoludňajších modlitieb prišli do Belehradu za Kara Mustafom dvaja vysoko postavení úradníci. Ukázali mu sultánov písomný rozkaz vrátiť odznaky moci a oznámili mu, že je odsúdený na smrť. Kara Mustafa prijal smrť so stoickým pokojom. Vyzliekol si drahé šaty, zložil turban. Požiadal, aby odstránili koberec, na ktorom kľačal, aby jeho telo padlo na zem. Chcel zomrieť ako vojak, čo mu malo zaručiť vstup do raja. Dvaja kati sa postavili za neho. Nadvihol si dlhú bradu a odhalil krk. Na krk mu hodili slučku a ťahali za oba konce zo všetkých síl. Zomrel rýchlo, vo veku 50 rokov.