Knieža Imrich Tököli
spojenec Osmanov a ochranca protestantov
V marci roku 1670 začalo v Uhorsku povstanie proti cisárovi Leopoldovi. Cisárske vojsko rýchlo potlačilo ohniská vzbury a začalo obsadzovať Uhorsko. Vodcovia povstania chorvátsky bán Peter Zrínsky, jeho švagor František Frangepán a krajinský sudca František Nádašdy boli popravení. Po obsadení hradu Muráň cisárskym vojskom pod vedením Karola Lotrinského sa našli tajné zoznamy sprisahancov. Mimoriadne súdy najprv v Levoči a potom v Bratislave súdili 230 šľachticov. Do sprisahania bol aktívne zapojený aj otec Imricha - Štefan II. Tököli. 1. novembra 1670 bol vydaný kráľovský rozkaz na jeho zatknutie a zhabanie jeho majetkov. Cisárske vojsko pritiahlo k Oravskému hradu a začalo ho obliehať. Trinásťročnému Imrichovi sa podarilo v prezlečení za sluhu prekĺznuť z obliehania na rodinné majetky do Sedmohradska, kde sa pridal ku kuruckému odboju. Jeho otec počas obliehania umrel. Cisársky generál Heister chcel Tököliho mŕtvolu spáliť, ale cisár Leopold mu to nedovolil, kázal mŕtveho riadne pochovať.
27. februára 1673 cisár Leopold zrušil uhorskú ústavu a autonómiu, zrušil úrad palatína a z Uhorska vytvoril guberniu na čele s veľmajstrom Rádu nemeckých rytierov Jánom Gašparom von Ampringen. Bol zavedený dôsledný absolutizmus. Bratislavský hrad sa stal sídlom gubernátora.
Postupne sa Imrich Tököli stal hlavou kuruckého odboja a v roku 1678 priviedol svoje vojská zo sedmohradského exilu na východné Slovensko. Cisár Leopold sa usiloval v roku 1681 upokojiť napätú situáciu v Uhorsku zvolaním snemu v Šoproni. Boli prijaté ústupky pre protestantov, lenže Imrich Tököli ich neprijal a ponúkol spojenectvo Porte – Kara Mustafovi.
V júni 1682 sa Imrich Tököli oženil s o 13 rokov staršou bohatou vdovou – Helenou Zrínskou, dcérou popraveného chorvátskeho bána Petra Zrínskeho. 14. augusta 1682 s pomocou Turkov obsadil Košice a potom o mesiac neskôr dobyl hrad Fiľakovo. Tu ho budínsky paša Uzun Ibrahim za prítomnosti sedmohradských a hornouhorských stavov vyhlásil za vládcu Horného Uhorska. Do konca jesene 1682 kuruci ovládli banské mestá a prenikli na Považie. Kuruckú ofenzívu sprevádzalo násilie a rabovanie. Prenasledovaniu boli vystavení predovšetkým katolícki kňazi. Len v Ostrihomskej arcidiecéze ich bolo zavraždených 22. Terčom pomsty sa stávali aj majetky a poddaní ostrihomského arcibiskupa Juraj Pohronca Slepčianskeho. V okolí Svätého Kríža (dnes Žiar nad Hronom) kuruci pochytali okolo 1000 poddaných a predali ich Turkom do otroctva.
Tököli sa zapojil do vojenského ťaženia v roku 1683 proti Viedni. Počas presunu Osmanskej armády sa stretol s Kara Mustafom v Osijeku, kde hovorili o vojenskej pomoci a o ďalšom usporiadaní regiónu. Mal sa stať viedenským kráľom a s pomocou tureckých vojsk mal dobyť Bratislavu.
12. júla 1683 sa v Pezinku predstavitelia Bratislavskej stolice dohodli získať si Tököliho priazeň a poslali mu dar 1.000 zl. a jeho dôstojníkom 500 zl. 21. júla sa v Trnave Tökölimu podrobila celá Bratislavská stolica okrem Bratislavského hradu. 25. júla 1683 mešťania Bratislavy otvorili kurucom mestské brány. Tí potom spolu s Turkami vyplienili niekoľko ulíc a predmestí. Zasahovať musel samotný Tököli umiestnením svojej osobnej gardy, aby sa výtržnosti neopakovali.
Keď sa Karol Lotrinský dozvedel, že Tököli obsadil Bratislavu, 28. júla 1683 prekročil rieku Moravu a na druhý deň ráno obsadil mesto. V nasledujúcej bitke kuruci a Turci utrpeli ťažkú porážku. V bitke o Bratislavu bojovali aj slovenskí dobrovoľníci pod vedením baróna Jána Maholányiho, ktorý bol synovcom arcibiskupa Juraja Pohronca Slepčianskeho. Po víťazstve nad kurucmi sa Karol Lotrinský opäť stiahol k obliehanej Viedni.
Tököli sa obliehania Viedne priamo nezúčastnil. Vyčkával na výsledok. Po porážke Kara Mustafu sa pokúsil prostredníctvom svojho švagra palatína Pavla Esterháziho vyjednávať, lenže cisárska strana už o rokovanie nemala záujem. V roku 1685 varadínsky paša Ahmed nechal Tököliho zajať, načo mnohí kuruci prešli na cisársku stranu. Turci, uvedomiac si chybu, Tököliho oslobodili a urobili z neho sedmohradského vojvodu. Tököliho výzvy do povstania proti Leopoldovi už nemali žiadny ohlas. Tököli zvyšok života dožil vo vyhnanstve. Zomrel v roku 1705 v Nikomédii. V roku 1906 jeho telesné ostatky preniesli do Uhorska, do rodiska v Kežmarku.
